160 rokov Dychovej hudby na Slovensku

História dychovej hudby na Slovensku siaha až do roku 1838. Od tohto roku sú zachované prvé písomné záznamy o zakúpení prvých hudobných nástrojov pre dychovú hudbu v Hronci. Bol to hrončianský farár Tomáš Hromada, ktorý vidiac ťažký život baníkov a železiarských robotníkov rozhodol sa venovať všetky svoje sily ich národnému a socialnému pozdvihnutiu. Stal sa jedným z prvých organizátorov osvety na Slovensku. Žil a pracoval medzi robotníkmi. Od tej doby ubehlo 160 rokov a dychová hudba na Slovensku má práve tento rok okrúhle jubileum - vďaka Tomášovi Hromadovi. Prvopočiatky existencie dychovej hudby na Slovensku neboli jednoduché. Peniaze na zakúpenie hudobných nástrojov neboli. Za pomoci učiteľov sa urobila zbierka medzi občanmi. Novo vzniknutá hudba bola využívaná pri rôznych cirkevných slávnostiach, ako aj pri robotníckych a fábrickych udalostiach. Historické doklady dokazujú, že dychová hudba Železiarne Podbrezová je priamou pokračovateľkou prvej dychovej hudby na Slovensku. Sľubne sa rozvíjajúca slovenská robotnícka kultúra a celkový národný život v Hronci po odchode Tomáša Hromadu sa dostal do veľmi ťažkej situácie, ktorú ešte viac zhoršovali v krátkych intervaloch opakujúce sa hospodárske krízy. Železiarne boli vysoko stratové a zápasili o svoje udržanie. Závod v Hronci stratil svoje vedúce postavenie a ťažisko erárnych železiarní sa presunulo v roku 1840 do Podbrezovej. Znamenalo to presťahovanie správy železiarní a s ním aj dychovej hudby. Tým je aj vysvetlený neskorší rok existencie železiarní voči roku založenia hudby. Hoci národnostný zákon dovoľoval národnostiam zriaďovať si vlastné kultúrne, osvetové a hospodárske spolky, za štátny jazyk v štátnej a verejnej správe bola vyhlásená maďarčina. Došlo nakoniec k zákazu slovenských gymnázií i Matice Slovenskej. Od roku 1875 nastalo najťažšie obdobie národného útlaku. Hudba dostala nové stanovy v roku 1879, aby ňou mohla disponovať správa železiarní, ktorá ju podriadila zástupcovi riaditeľa. Z pôvodného robotníckeho telesa, ktoré hralo pri robotníckych podujatiach, sa stalo hudobné teleso, na ktoré prispievali všetci zamestnanci železiarní. Robotnícke noviny písali, že robotníci túto hudbu nikdy nepočuli, slúžila iba pre oficiálne oslavy a zábavy, pánske plesy a koncerty. Nie je známe, kto viedol dychovú hudbu po odchode Tomáša Hromadu. Vieme iba to, že od roku 1892 to bol Anton Kríž. Správa erárnych železiarní si potrpela na slávnostný lesk a pompéznosť. Urobený bol nábor českých muzikantov z ktorých mnohí viedli bohatú hudobnú prax v profesionálnych hudobných telesách. Mali často aj hudobné vzdelanie, čo pôvodným domácim hudobníkom chýbalo. Hudba skúšala trikrát do týždňa od 14 do 18 hodiny. Repertoár bol pestrý a na amatérske teleso pomerne náročný. V Podbrezovej a na Piesku pod vplyvom agitácie hrončianských robotníkov boli zrážky na hudbu od roku 1925 zrušené a súbor sa udržiaval z vlastnej činnosti. Zhoršilo to jeho podmienky, ale neznamenalo zánik hudobného života. Významnú úlohu v rozvoji robotníckej osvety v Podbrezovej zohral Václav Prokop, ktorý prišiel do Podbrezovej v roku 1914 ako český muzikant. Mal bohaté skúsenosti z vojenských hudieb a divadelných orchestrov. V Podbrezovej pôsobil viac ako 22 rokov. Po druhej svetovej vojne dostal za úlohu Václav Prokop spojiť časť hrončianskej a podbrezovskej hudby a venovať sa mladému dorastu. Znova boli vypracované nové stanovy hudby podľa ktorých bol stanovený mesačný dobrovoľný príspevok zamestnanca 3 Kčs. Na posilnenie hudobnej činnosti boli prijatí mladí absolventi konzervatória, ktorí mali za úlohu viesť závodnú hudobnu školu, salónny orchester a sláčikové kvarteto. V roku 1946 ich vystriedal Vladimír Štubňa. Skúšalo sa dva krát do týždňa. Vladimír Štubňa sa po dvoch rokoch nechal zlákať do orchestra Gustava Broma. Koncom roku 1948 sa vrátil. Venoval sa doplneniu stavu hudobných nástrojov a hudobníkov. V tom čase orchester tvorilo 13 členov, ktorí tvorili základ hudby. Dvaja boli penzisti, dvaja starší a deväť mladších zamestnancov. K podstatnej zmene došlo až po príchode bývalého vojenského dirigenta Ľudovíta Adamčíka v lete roku 1950. K pôvodnému jadru podbrezovských a hrončianských hudobníkov postupne pribudli noví hráči. Takmer polovica z nich boli jeho vlastní odchovanci v armádnej hudbe. Ľudovít Adamčík sústredil pozornosť na výchovu učňovského dorastu a mládeže. Príchod kvalifikovaných hudobníkov a svedomitá príprava repertoáru priniesli prvé úspechy - už v roku 1952 na okresnej krajskej a celoštátnej prehliadke v Bratislave a o rok v Prešove. V týchto rokoch sa uskutočňovali pravidelné koncerty v parku Podbrezovej a okolitých obciach. Ročne to bolo 30 až 40 vystúpení. Možno však povedať, že zásluhou Ľudovíta Adamčíka vzniklo v Podbrezovej veľké hudobné stredisko, keď tu účinkovali: Dychový orchester, sláčikový orchester a tanečný orchester. Toto obdobie trvalo od roku 1950 do roku 1964. Po Adamčíkovej náhlej smrti v roku 1964 prevzal funkciu kapelníka domáci Alojz Šikula (1964 - 1972) tento sa však venoval len dychovej hudbe a postupne došlo k rozpadu ostatných súborov. V roku 1972 prišiel Alfréd Šebesta, ktorý za osemročného pôsobenia v Podbrezovej sa venoval najmä omladeniu dychovej hudby. Takto môžeme hodnotiť aj obdobie účinkovania Alojza Šikulu. Dôvodom bol generačný problém hudby. V roku 1980 až 1983 prevzal dirigentskú taktovku Imrich Gazovic a po jeho náhlej smrti Peter Zaoral. Nastúpil v Podbrezovej ako mladý, 37 ročný člen vojenskej hudby v Banskej Bystrici. Viedol podbrezovskú hudbu takmer 14 rokov. Týchto 14 rokov môžeme hodnotiť ako jednú zo svetlých kapitol podbrezovskej dychovky. Za jeho pôsobenia sa začala nová éra čo do kvality a obsahu dychovky v Podbrezovej. Zanietenosť a odborná fungovanosť Petra Zaorala sa preukázala hneď v prvých rokoch jeho účinkovania. Výsledky na okresných a krajských prehliadkach sú toho dôkazom. V roku 1990 dochádza k oživeniu diania v Podbrezovej keď vznikla mažoretková a tanečná skupina pri ZK OZK KOVO pod vedením pani Márie Weisovej a Miroslava Prochádzku. Tento nový počin mal veľký úspech u poslucháčov a divákov širokého okolia. Veľký úspech dychová hudba dosiahla v roku 1996 na Padiveho Trenčíne. Hneď pri prvej účasti na tomto vrcholnom podujatí bola Dychová hudba Železiarne Podbrezová zaradená do strieborného pásma. Tento úspech bol akoby odmenou za poctivú prácu, ktorú dychová hudba odviedla. Že to bolo tak, svedčia aj odporúčania vedúcich činiteľov dychovej hudby na Slovensku ako ZDHS. Národno osvetové centrum Slovenska poverilo Dychovú hudbu Podbrezová reprezentovať v zahraničí. Hudba dostala cenu " Karola Pádivého" v roku 1993. Zahraničné účinkovanie: Rakúsko-Viedeň, Maďarsko-Totkomlos, Taliansko-Sterzing (Vipitemo), Poľsko-Jastrzenie Zdroj, Nemecko-Bossel. Veľkú stratu pocítila Dychová hudba v Podbrezovej, keď v roku 1997 tragicky zahynul kapelník Peter Zaoral aj z našími priateľmi, muzikantmi Alojzom Durerom a Radoslavom Radakovicom. Po týchto udalostiach nastali ťažké chvíle pre rozbehnutý život dychovej hudby v Podbrezovej. O tom, že dychová hudba v Podbrezovej existuje a prekvitá patrí poďakovanie terajšiemu kapelníkovi Pavlovi Šianskému, ktorý sa podujal pozdvihnúť dobré meno tohto telesa. Že sa nám to darí svedčia výsledky, ktoré hudba dosiahla pod jeho vedením za jeden a pol roka. Druhé miesto na Eurofestivale v Nemeckom Bosseli a zaradenie do Zlatého pásma na Pádivého Trenčíne v roku 1998, sú toho dôkazom. V súčasnosti má orchester 51 členov z ktorých je 23 zamestnancov Železiarní Podbrezová a.s., 2 sú učitelia , 10 študentov, 10 z okolitých obci ako hostia a 6 dôchodcov. Viac ako 20 rokov dychovej hudbe účinkujú páni: Ing Štulrajter Milan, Kotran Vojtech, Melichercik Matúš, Gregor Peter, Lehocký Miroslav, Benda Richard st. Čech Ondrej, Pecnik Matej, Turis Jozef starší a mladší, Kučera Jozef a Ing. Jozef Bánik. V celej svojej histórii je hudba spätá so Železiarňami. Čím je to, že od svojho vzniku kráčajú vedno, tvrdá robota so železom a krehká hudba? Muzika zrástla s fabrikou a už sa to nedá osve ani predstaviť. fabrika, založená v roku 1840, prešla vo svojom vývoji veľký kus cesty. Je charakteristické, že v každom období bola na vysokej technickej úrovni. Svojho času boli Podbrezovské železiarne najmodernejšie v celom Rakúsko-Uhorsku. Väčšina železničných koľajníc mocnárstva bola v tom čase vyrobená v Podbrezovej. V súčasnosti po výstavbe novej elektrickej oblukovej pece sa uzatvoril reťazec moderných technologických agregátov vo výrobnom procese. Podnik sa stal špičkovou európskou minihutou. Ako vlastník viacerých svetových certifikátov kvality, vyrába bezšvíkové i zvarované rúry a vyváža ich do Európy i mimo nej. Podnik je dominantným subjektom, ktorý spolu s odborovým zväzom KOVO vytvára materiálne predpoklady plnohodnotného kulturného života hudby. Je to zásluhou vedúcich funkcionárov akciovej spoločnosti a odborov, pretože sa dokázali pozrieť na dychovku nadčasovo a aj v záujme regiónu. Okrem už spomínaných dvoch subjektov má zásluhu na tom aj Obecný úrad v Podbrezovej, ktorý svojím podielom tiež prispieva na životaschopnosť našej hudby. Je treba poďakovať všetkým priaznivcom a priateľom dychovej hudby, ktorý jej fandia aby aj do budúcna vytvárali priaznivú atmosféru pri jej vystúpeniach na verejnosti.

    Príhovor choreografa Miroslava Procházku

Tanečno - mažoretková skupina vznikla v Podbrezovej v roku 1990. Nápad sa zrodil u vtedajšej riaditeľky Závodného klubu OZK Podbrezová - pani Blanky Weissovej a kapelníka dychového orchestra - pána Petra Zaorala. Umeleckým vedúcim tanečno-mažoretkovej skupiny a zároveň choreografom sa stal bývalý profesionálny tanečník pán Miroslav Prochádzka, ktorý sa tejto skupine venuje dodnes. Od 1.7.1996 pracuje skupina pri Obecnom úrade Podrezova. Tanečná skupina vystupovala aj vystupuje s Dychovým orchestrom Železiarne Podbrezová na samostatných programoch na Slovensku. Vystúpenia sa uskutočnili napr. v mestách Banská Bystrica, Brezno, Valaská, Sliač - kúpele, Podrezová, Bojnice, Kremnica. K úspešným tancom patrili za éry pána Zaorala - Veselí kováči, Tanec kuchtíkov, My fair lady, Tric - trac pólka, Podbrezovská pólka, Kométa. Za poslednú dobu pod vedením kapelníka pána Pavla Šianského, treba vyzdvihnúť Radeckého pochod, Zachráňte tento svet a Sučanské čardáše. Každý rok sa stáva, že deti dorastajú a odchadzajú na stredné školy a prestávajú tancovať. Ale aj tak verím, že sa nájde ešte dosť detí, ktoré sa budú tejto krásnej záľube venovať a tanečno-mažoretková skupina bude v Podbrezovej fungovať naďalej a spolu s Dychovým orchestrom Železiarne Podbrezová vystupovať a rozdávať radosť divákom. Miroslav Prochádzka vedúci a choreograf

      Príhovor kapelníka Pavla Šianského

Dychová hudba Železiarne Podbrezová patrí medzi najlepšie veľké dychové orchestre na Slovensku. To potvrdila a odborná porota zaradením nášho orchestra do Zlatého pésma na tohtoročnom ročníku súťaže Padiveho Trenčín. Toto ocenenie si spolu s orchestrom vážim o to viac, že nástrojové vybavenie našej hudby v porovnaní s ostatnými hudbami, je bohužiaľ vo veľmi zlom stave.   Dnes máme na jednej strane veľkú podporu vo vedení železiarní, Obecnom úrade Podbrezová i u ZV OZK. Na druhej strane táto starostlivosť, ktorú si hlboko vážime, postačovala pred niekoľkými rokmi. Hudba sa rozrásta na vyše 50 členov. Je potrebné nakupovať, opravovať a doplňovať hudoné nástroje, reprezentovať aj vhodným oblečením. Na to jednoducho neostávajú financie. To, čo vieme urobiť sami - kvalitnou hudobnou produkciou reprezentovať, sa nám darí. Svedčia o tom získané ocenenia na festivaloch doma aj za hranicami. Nechceme iba brať, chceme aj dávať. Davať ľudom to, čo očakávali už ich predkovia pred stošesťdesiatimi rokmi, keď túto dychovú hudbu založili. Verím, že v spoločnej snahe o udržanie a skvalitnenie orchestra to dosiahneme. Všetkým, ktorí nás podporujete, už vyššie spomenutým sponzorom, poslucháčom a samozrejme i členom dychovej hudby chcem poďakovať. Bez vás všetkých by nám tu čosi pekného chýbalo. Prajem vám veľa, veľa zdravia , šťastia, úspechov a tolerancie na ceste za dychovou hudbou v Podrezovej. Dirigent Pavel Šianský