Motto:
Je hlboko v génoch ľudského rodu zakódované,  že keď je tlak na jeho existenciu najvyšší, vzoprie sa v ňom čosi, čo zmobilizuje v sebe všetko potrebné na prežitie. A duša, duša potrebuje prežitť...

Aj takto sa dá vysvetliť počin národovca Tomáša Hromadu, keď v roku 1838 v čase silnej maďarizácie položil základy dychovej hudby na Horehroní.
Neboli hocijaké, keď na nich dodnes prekvitá dychovka - najstaršia na Slovensku. Vody Hrona a hustá hora nad Podbrezovou sú nemými svedkami striedania generácii, časov dobrých aj zlých, z mieru i vojen, biedy aj radosti. Pri tomto všetkom Podbrezovská dychovka bola, hrala, všetko prežila a
pomáhala prežiť.
Horehronska nátura je už taká, čo príjme a za svoje si zoberie, toho sa drží ako života.


Úcta a poďakovanie patrí našim predchodcom, že vydržali a uchovali krásu, potešenie z hudby. Že nám umožnili rozvíjat ich odkaz, rozdávať prostredníctvom hudby ľuďom radosť. Počas dlhej histórie hudby sa vystriedalo množstvo kapelníkov a generácie muzikantov. Každý z nich vložil do duševnej pokladnice hudobného telesa kus seba a každého hudba odmenila krásnymi spomienkami na celý život. Hrali mnohí a boli medzi nimi osobnosti. Medzi hračmi vynikli ako sólisti najmä páni Hanus, Chalúpek, Kertesz, Šikula, Luptak a iní. V rovnakom období sa postupne zaslúžili o čulý koncertný život v Podbrezovej kapelníci Ľudovít Adamčík (1951-1964), Alojz Šikula (1964-1972), ktorí sa venovali príkladne a intenzívne výchove mladých. Mnohí dnešní muzikanti prešli ich rukami a s vďakou na nich spomínajú. Za Alfredom Šebestom (1972-1980) prebral nakrátko taktovku Imrich Gazovic (1980-1983). Po jeho náhlom odchode nastúpil v roku 1983 na fukciu kapelníka Peter Zaoral (1983-1997), mladý vtedy 37-ročný, ambiciózny hráč posádkovej hudby Banská Bystrica. Spojil svoje skúsenosti profesionálneho hudobníka so svojou záľubou tvoriť v hudbe. Pod jeho vedením sa postupne a cieľavedome orchester zdokonaľoval umelecky, interpretačne aj v oblasti orchestrálnej disciplíny. V roku 1997 cestou na vystúpenie hudby, pri autonehode TU, tragicky zahynuli kapelník Peter Zaoral a hráči Alojz Dűrer, R. Radakovič. Od roku 1997 do roku 2002 viedol dychový orchester kapelník Pavel Šianský. Od septembra 2002 do septembra 2003 bol kapelníkom Pavol Machajdík. Potom do septembra 2011 bol dirigentom bývalý hlavný dirigent Posádkovej hudby Banská Bystrica Jozef Kráľ. Od októbra 2011 do septembra 2013 bol dirigentom orchestra opať Pavel Šianský, následne Richard Bunda. V súčasnej dobe od októbra 2016 je dirigentom orchestra Ján Jenča.
DH 1993

Podchytili sa nadané deti. Otcovia priviedli svojich synov. V sučasnosti má orchester 44 členov. V prevažnej miere ho tvoria zamestnanci podniku. Spoločne hrajú zvárači, zámočníci, konštruktéri, či úradníci. S potešenim sa dá konštatovať, že kolektív omladila veselá chasa - žiaci základných a študenti stredných škôl. Rôznorodosť profesií prináša so sebou problémy, ktoré dôverne poznajú všetky amatérske kapely - ťažkosti s účasťou na skúškach a vystúpeniach. Treba oceniť snahu členov orchestra, že aj za cenu osobných obetí sa snažia neoslabiť kolektív, a tým aj výkon orchestra.

Tvrdá práca v orchestri priniesla zákonite svoje ovocie. Od roku 1984 sa podbrezovská dychovka pravidelne umiestňovala na prvom mieste v regionálnych súťažiach. Aktivita orchestra sa prejavila aj v štyroch nahrávkach Slovenského rozhlasu. Milým osviežením bolo účinkovanie v dvoch televíznych filmoch - Druhý dych a Zastavený čas v réžií Tomáša Hučka, ktoré nakrútila Slovenská televízia. Na krajských prehliadkach v Lučenci, Handlovej, Turčianskych Tepliciach, Bojniciach orchester vždy prekvapil žánrom, či novotou v dychovkárskom repertoári a zanechal dobrý dojem. Účasť na Bratislavských dňoch dychovej hudby v roku 1995 predznačila, že orchester sa neuspokojí len s účinkovaním na domácom teritóriu. Ostatné roky spolupracuje orchester s mažoretkovou a tanečnou skupinou pri Obecnom úrade Podbrezová. Spolu vytvorili niekoľko ucelených programov, ktoré mali úspech najmä pri koncertoch v kupeľných mestách a významných kultúrnych podujatiach. Výrazné úspechy dosahuje dychová hudba na celoslovenskej súťaži Padiveho Trenčín.

Činnosť orchestra presiahla rámec regiónu. Stabilná a zlepšujúca sa úroveň hudby, najmä v poslednom desaťročí neunikla pozornosti ani republikovým orgánom. Na základe výsledkov na poli kultúry bola Slovenským hudobným fondom udelená Podbrezovskej dychovej hudbe prestížna CENA KAROLA PÁDIVEHO pre rok 1992.

V celej svojej histórii je hudba späta so Železiarňami Podbrezová. Čím to je, že od svojho vzniku kráčajú vedno tvrdá robota so železom a krehká hudba? Muzika zrástla s fabrikou a už sa to nedá osve ani predstavit. Fabrika, založená v roku 1840, prešla vo svojom vývoji veľký kus cesty. Je charakteristické, že v každom období bola na vysokej technickej úrovni. Svojho času boli Podbrezovské železiarne najmodernejšie v celom Rakúsko-Uhorsku. Dokončením výstavby novej elektrickej oblukovej pece sa uzatvoril reťazec moderných technologických agregátov vo výrobnom procese. Podnik sa stal špičkovou európskou minihutou. Ako vlastník viacerých svetových certifikátov kvality vyrába oceľ, bezšvíkové i zvarované rúry a vyváža ich do Európy i mimo nej. Podnik je dominantným subjektom, ktorý spolu s Odborovým zväzom KOVO a Obecným úradom Podbrezová, vytvára materiálne predpoklady plnohodnotného kultúrneho života hudby. Je zásluhou majiteľov i funkcionárov akciovej spoločnosti aj odborov, že sa dokázali pozrieť na dychovku nadčasovo a aj v záujme regiónu.

Ako sa podnik pozdvihol na európskeho výrobcu rúr, tak sa dychová hudba vypracovala na veľmi slušnú úroveň, poškulujúc čoraz častejšie za hranice Slovenska. Želané sa stalo skutkom, keď sa v júni 1993 orchester zúčastnil na festivale rakúskych dychových hudieb vo Viedni. Okrem samostatného koncertu v Pratersterne, nahrávani pre rakúsku televíziu, účinkovala hudba na spoločnom koncerte pred viedenskou radnicou za účasti viac ako 2000 muzikantov. Podľa mienky odborníkov a dokumentárneho filmu rakúskej televízie bolo účinkovanie Podbrezovskej dychovej hudby vo Viedni viac ako úspešné. V zahraničí orchester získal cenné skúsenosti, ktoré okamžite aplikoval doma. Repertoár si obohatil o niekoľko rakúskych skladieb. Dychová hudba sa výrazne zapísala do medzinárodného hudobného sveta, jeho povedomia - účasťou a účinkovaním na Medzinárodnom festivale Zlín 1994 - Česká republika. Ďalej nasledovalo účinkovanie v Maďarskej republike v Tótkomlosi v roku 1994. V roku 1995 sa orchester zúčastnil medzinárodného festivalu v Južnom Tirolsku v meste STERZING/VIPITENO pri Brennerskom priesmyku.. Dychový orchester sa v roku 1997 zúčastnil Medzinárodného festivalu mládežníckych orchestrov v poľskom meste JASTRZEBIE-ZDROJ. Doposiaľ najväčší úspech v novodobej histórii dosiahol orchester na medzinárodnom festivale EURO-Musiktage BOSEL v Nemecku v dňoch 5.-8. septembra 1997. Z pomedzi 33 súborov z 11 krajín Európy získal v kategórii veľkých dychových orchestrov 2. miesto. Zároveň bol úspešný aj kapelník Pavol Šianský, ktorý sa v súťaži kapelníkov umiestnil na vynikajúcom druhom mieste. Rok 1998 bol v znamení viacerých úspešných koncertov pre verejnosť. Orchester vyhral krajskú prehliadku vo Valaskej a zúčastnil sa na VII. ročníku Podtatranského festivalu dychových hudieb SVIT-TATRY 1998. Účinkoval aj v rámci svetového podujatia IGEB98. Dychový orchester Železiarne Podbrezová sa umiestnil v roku 1998 na 21. ročníku medzinárodného festivalu Pádiveho Trenčín v zlatom pásme, čo je najväčší úspech hudby na domácej kultúrnej scéne. V dňoch 4.-6. júna 1999 účinkoval orchester na medzinárodnom festivale rakúskych dychových hudieb vo Viedni - 20. Ősterreichisches blasmusikfest. V dňoch 3.-5. septembra 1999 sa zúčastnil orchester opakovane na medzinárodnom festivale EURO-Musiktage BOSEL v Nemecku. V dňoch 7.-10. septembra 2001 sa zúčastnil orchester tretíkrát na medzinárodnom festivale EURO-Musiktage BOSEL v Nemecku. Po viacerých domácich súťažiach orchester vycestoval v júni 2003 na 19. medzinárodný festival do poľského mesta Swiecie, kde s podbrezovskými mažoretkami úspešne reprezentoval Slovenskú republiku.
V tom istom roku orchester získal na medzinárodnej súťaži veľkých dychových orchestrov v Trenčíne - zlaté pásmo. Koncom roku 2003 preberá vedenie hudby dirigent Jozef Kráľ Hneď v nasledujúcom roku hudba vykoná niekoľko úspešných vystúpení doma ale hlavne v zahraničí. Česká republika / Jihlava, Žďár nad Sázavou / a na súťaži v Poľskom Rybníku.
V roku 2005 sa opäť zúčastňuje viacerých súťaží. Na medzinárodnej súťaži Pádivého Trenčín hudba obhájila opäť -zlaté pásmo- Naviac získava Cenu za najlepšiu interpretáciu koncertnej skladby Karola Pádivého. Cenné je i získanie - strieborného pásma – na XII. Medzinárodnej súťaži veľkých dychových orchestrov Ostrava 2005. Orchester spolu s mažoretkami z Domu kultúry Karviná úspešne reprezentoval Slovenskú republiku na medzinárodnom festivale v Poľskej republike, a to v meste Plonsk 26.-29.08.2005.
Dychová hudba Železiarne Podbrezová pokračuje v získavaní úspechov i v roku 2006. Účasť na Medzinárodnom festivale v Zlíne 02-03.09.2006 , Koncerty v Luhačoviciach, Telči, Ždári nad Sázavou, ale i vystúpenia na Medzinárodnom strojárenskom veľtrhu v Brne 2006 sú dôkazom kvality, ale i životaschopnosti tohoto najstaršieho dychového orchestra na Slovensku.

Svedomitý prístup k nácvikom, priateľská atmosféra v orchestri boli a sú predpokladom, že Podbrezovská dychovka má aj veľa odborných priaznivcov. Náklonnosť prerástla v mnohých prípadoch do osobných priateľstiev. Medzi takých priateľov patrí upravovateľ a skladateľ Miloslav Hlaváček. Dôverné poznanie orchestra mu umožňuje "ušiť" skladbu tak, že maximálne využije interpretačné a technické schopnosti orchestra. Je požehnaním pre hudbu, ak má takých priateľov. Podobne Adam Hudec venoval kapele Podbrezovskú polku, ktorá patrí medzi najobľúbenejšie skladby u poslucháčov a z príležitosti 170. výročia založenia DHŽP skladbu "Oslavná", ktorá bola aj nahratá na 2. CD nosiči. Vďaka patrí aj Pavlovi Šianskemu, súčastnému dirigentovi orchestra a to hlavne za obohatenie repertoáru a zvýšenie umeleckej úrovne orchestra. Začlenenim dychového orchestra do Združenia dychových hudieb na Slovensku získal orchester pevné miesto v štruktúre kultúry v rámci republiky.

Poďakovanie patrí všetkým priaznivcom a sympatizantom, ktorí svojou účasťou na vystúpeniach hudby, koncertoch, súťažiach vytvárajú krásnu a veľmi potrebnú atmosféru, kde jední odovzdávajú a druhí vstrebávajú čaro hudby. Súčasná generácia muzikantov 174-ročnej Podbrezovskej dychovky má česť a zároveň povinnosť zachovať, obohatiť a odovzdať štafetu tradície horehronskej dychovej hudby naším následovníkom.

120 Zeleziarne SZ121 Zeleziarne SZVo122 Zeleziarne NZ123 Zeleziarne NZzima