Aj tieto myšlienky podnietili členov DH, keď sa rozhodovali, na akej úrovni si pripomenieme výročie vzniku svojho telesa. 155 rokov je jubileum vzácne a o to vyznámnejšie, že sa jedná o najstaršiu dychovú hudbu na Slovensku. Po priaznivom ohlase 150 výročia sme sa zaviazali, že využijeme naše výročie na široké spropagovanie dychovej hudby. Nie je predsa možné, aby sa zo života našej slovanskej spevavej duše vytratila melodičnosť a cit.

Rok 1993 bol významný pre DH aj tým, že sa na začiatku sezóny, po viacerých rokoch, uskutočnilo zahraničné vystúpenie telesa. Účasť na 14. FESTIVALE RAKÚSKYCH DYCHOVÝCH HUDIEB a vcelku priaznivý ohlas, ktorý sme zanechali v Rakúsku nás posmelil v našom zámere usporiadať dôstojné oslavy výročia a dosiahnuť maximálnu možnú úroveň propagácie DH. Do organizácie sa zapojil celý kolektív. Hudobníci sa podelili do skupín a každý pomáhal podľa svojich schopností a možnosti. Obrátili sme sa na Ministerstvo kultúry SR, Regionálne kultúrne stredisko v BB, materskú akciovú spoločnosť Železiarne Podbrezová a.s., Odborový zväz KOVO. Oslovili sme našich kolegov - muzikantov zo susedných dychových hudieb Valaská, Brezno, Piesok, Cementáreň B.Bystrica. Boli sme milo prekvapení, že sa naša myšlienka o znovuzrodení dychovej hudby na Slovensku stretla so živým ohlasom a podporou.

Samotná oslava výročia bola ako vyvrcholenie Týždňa dychových hudieb. Počas neho horehronské dychovky uskutočnili vystúpenia vo svojom pôsobisku. Slávnostný koncert DH Železiarne Podbrezová sa uskutočnil vo veľkej sále ZK OZ KOVO dňa 05.11.1993 v Podbrezovej. Slávnostný koncert dirigoval kapelník Peter Zaoral a choreografiu tancov urobil pán Miroslav Procházka.

                         Program slávnostného koncertu
             pri príležitosti 155. výročia založenia dychovej hudby
       ----------------------------------------------------------------

 
  Hans Schadenbauer :  FESTLICHER AUFTAKT

1. Karol Pádivy      :  POCHOD TEXTILÁKOV
                       spoluúčinkuje mažoretková skupina ZK OZ KOVO
2. Emerich Kalman    :  ČARDÁŠOVÁ PRINCEZNÁ - predohra k operete
3. Oskar Nedbal      :  TANEC KUCHTÍKOV - z baletu "Z rozprávky do rozprávky"
                        spoluúčinkuje baletná prípravka ZK OZK
4. Antonin Dvořák    :  SLOVANSKÝ TANEC  č.16
5. Johan Strauss     :  TRIC - TRAC   - pólka
                        tancuje tanečná skupina ZK OZK
6. Gregor Roletzký   :  OD HRONA  - folklórny obrázok
7. Igor Bázlik       :  KAŽDODENNÁ PIESEŇ  -   song, text Jan Strasser
                        spieva Zuzana Giertlová
8. Adam Hudec        :  PODBREZOVSKÁ POLKA
                        tancuje tanečná skupina ZK OZK
9. Jaroslav Ježek    :  KDYŽ JSEM KYTICI VÁZALA - waltz z hry "Kat a blazon"
                        spieva Zuzana Giertlová
10. Vojtech Tátoš    :  SIRBA - sólo na pikolu hra Ingrid Dudová
11. Glenn Miller     :  MESAČNÁ SERENÁDA
12. Ervin Kliment    :  NIE SOM DIEVČA NA TÝŽDEŇ  - spieva Zuzana Giertlová
13. Fridrich Loewe   :  MY FAIR LADY - zmes muzikálových melódii
                        tancuje tanečná skupina ZK OZK so sólistami

Vzhľadom na to, že sme venovali mimoriadne úsilie na nacvičenie slávnostného programu, hralo sa nám ľahko a v pohode. Atmosféra na javisku i v plne zaplnenom hľadisku bola slávnostná a bezprostredná. Obecenstvo, aj vďaka dobrej propagácii, sa zišlo zo širokého okolia. Zvlášť si ceníme, že naše pozvanie prijali osobnosti dychovej hudby na Slovensku ako pán Adam Hudec, ktorý nám odovzdal mnoho pozdravov dychovkárskej obce, pracovníci MK SR, Slov. hudobného fondu, pracovníci regionálnych kultúrnych stredísk i vedenia akciovej spoločnosti Železiarne Podbrezová. Množstvo gratulantov nás prekvapilo a bolo nám odmenou za úsilie pri nácvikoch i organizácii podujatia.

Po koncerte sa uskutočnilo priateľské stretnutie pozvaných hostí, sympatizantov, rodinných prislúšnikov a členov orchestra. Pozvali sme aj bývalych hudobníkov, ktorí už aktívne zo zdravotných, či iných dôvodov nepôsobia v orchestri. Tu v neformálnych besedách sa vymieňali cenné poznatky - ako ďalej pri propagácii dobrej dychovej hudby. Milo nás potešili naši priatelia z Liptova (Regionálne kultúrne stredisko v L.Mikuláši, L. Hrádku), ktorí už realizujú určitú koncepciu kultúry. S funkcionármi Združenia dychových hudieb na Slovensku sme konzultovali našu ďalšiu činnosť, trendy v dychovej hudbe. Na počúvanie i do tanca nám hrala Selčianka. Príjemným posedením do ranných hodín sme učinili radosť aj rodinným príslušníkom za naše absencie v rodinnom kruhu.

Podujatie sa veľmi vydarilo, ba máme podnety, aby sme pokračovali pravidelnejšie v stretnutiach s dychovou hudbou. Široká verejnosť by uvítala, aby sme nadviazali na tradíciu dychovkárskych plesov.

Na záver nás mrzí malý tienik, ktorý zostal za nášho jubilea. Napriek snahe a včasnému poskytnutiu informačných materiálov nemali periodiká na Slovensku záujem informovať o najstaršej dychovke na Slovensku. Škoda, že napríklad odborársky denník PRÁCA si nenašiel ani jeden voľný riadoček pre nás.

V jubilejnom roku ma dychový orchester následovné zloženie:

Zaoral Peter           kapelník
Dudová Ingrid          flauta, pikola
Vetráková Iveta        flauta
Weiss Peter Ing.       klarinet Es
Slávik Dalibor         klarinet 1B
Bunda Richard ml.      klarinet 1B
Durer Alojz            klarinet 1B
Bánik Jozef Ing.       klarinet 2B
Bánik Matej            klarinet 2B
Oravec Marcel          klarinet 2B
Sláviková Dagmar       klarinet 3B
Longauer Róbert        klarinet 3B
Trnavská Zuzana        klarinet 3B
Štulrajter Milan Ing. krídlovka 1
Bulík Jozef Ing.       krídlovka 1
Sontág Andrej          krídlovka 1
Kotrán Vojtech         krídlovka 2
Melicherčik Matúš      tenor
Medveď Marián          tenor
Bačík Jozef            barytón
Rafaj Marián           barytón
Plachý Štefan          horná 1
Benedik Ľubomír        horná 2
Weiss Jozef Ing.       horná 3
Chlebovec Vlastimil    trúbka 1B
Košík František        trúbka 1B
Havaš Peter            trúbka 2B
Gregor Peter           trúbka 3B
Oravec Zdeno           trúbka 3Es
Lehoczký Miroslav      trúbka 4Es
Bunda Richard st.      trúbka Bass
Kučera Jozef           trombón 1
Marko Slavomír         trombón 2
Čech Ondrej            tuba F
Pecník Matej           tuba B
Turis Jozef st.        tuba B
Turis Jozef Ing.       tuba B
Kaša Ivan              bicie
Schwarzbacher Dezider  bicie
Tehlár Milan           bicie

V celej svojej histórii je hudba späta so Železiarňami Podbrezová. Čím to je, že od svojho vzniku kráčajú vedno tvrdá robota so železom a krehká hudba? Muzika zrástla s fabrikou a už sa to nedá osve ani predstaviť. Fabrika, založená v roku 1840, prešla vo svojom vývoji veľký kus cesty. Je charakteristické, že v každom období bola na vysokej technickej úrovni. Svojho času boli Podbrezovské železiarne najmodernejšie v celom Rakúsko-Uhorsku. V súčasnosti dokončením výstavby novej elektrickej oblukovej pece sa uzatvoril reťazec moderných technologických agregátov vo výrobnom procese. Podnik sa stal špičkovou európskou minihutou. Ako vlastník viacerých svetových certifikátov kvality vyrába bezšvíkové i zvarované rúry a vyváža ich do Európy i mimo nej. Podnik je dominantným subjektom, ktorý spolu s Odborovým zväzom KOVO vytvára materiálne predpoklady plnohodnotného kulturného života hudby. Je to zásluhou vedúcich funkcionárov akciovej spoločnosti a odborov, pretože sa dokázali pozrieť na dychovku nadčasovo a aj v záujme regiónu.

Ako sa podnik pozdvihol na európskeho výrobcu rúr, tak sa dychová hudba vypracovala na veľmi slušnú úroveň, poskulujúc čoraz častejšie za hranice Slovenska. Želané sa stalo skutkom, keď sa v júni 1993 orchester zúčastnil na festivale rakúskych dychových hudieb vo Viedni. Okrem samostatného koncertu v Pratersterne, nahrávaní pre rakúsku televíziu účinkovala hudba na spoločnom koncerte pred viedenskou radnicou za účasti viac ako 2000 muzikantov. Podľa mienky odborníkov a dokumentárneho filmu rakúskej televízie bolo účinkovanie Podbrezovskej dychovej hudby vo Viedni viac ako úspešné. V zahranič orchester získal cenné skúsenosti, ktoré okamžite aplikoval doma. Repertoár sa obohatil o niekoľko rakúskych skladieb.

Svedomitý prístup k nácvikom, priateľská atmosféra v orchestri boli a sú predpokladom, že Podbrezovská dychovka má aj veľa odborných priaznivcov. Náklonnosť prerástla v mnohých prípadoch do osobných priateľstiev. Medzi takých priateľov sem patrí upravovateľ a skladateľ Miloslav Hlaváček. Dôverné poznanie orchestra mu umožňuje "ušiť" skladbu tak, že maximálne využije interpretačné a technické schopnosti orchestra. Je požehnaním pre hudbu, ak ma takých priateľov. Podobne Adam Hudec venoval kapele Podbrezovskú polku, ktorá patrí medzi najobľúbenejšie skladby u poslucháčov. Vďaka patrí majorovi Jozefovi Kráľovi, kapelníkovi posádkovej hudby, ktorý odbornou radou i osobnou účasťou pomáha orchestru. Začlenením dychového orchestra do Združenia dychových hudieb na Slovensku získal orchester pevné miesto v štruktúre kultúry v rámci republiky.

Poďakovanie patrí všetkým priaznivcom a sympatizantom, ktorí svojou účasťou na vystúpeniach hudby, koncertoch, súťažiach vytvárajú krásnu a veľmi potrebnú atmosféru, kde jedni odovzdávajú a druhí vstrebávajú čaro hudby. Súčasná generácia muzikantov 155 - ročnej Podbrezovskej dychovky má česť a zároveň povinnosť zachovať, obohatiť a odovzdať štafetu tradície horehronskej dychovej hudby našim následovníkom.

PRÍHOVOR KAPELNÍKA
Peter Zaoral

Desať rokov činnosti - ako kapelník Dychovej hudby Železiarní Podbrezová nie je síce v 155 - ročnej histórii veľa, ale stačí, aby sa mohlo čo-to zhodnotiť a bilancovať.

Každý spolok záujmovo-umeleckej činnosti prežíva časom určité obdobie krízy. Hudba prežívala toto obdobie po náhlej smrti kapelníka Imricha Gažovica v roku 1983. V tomto období chýbala motivácia. Orchester prežíval generačný problém, archív bol zastaraly a neúplný. Prišiel som do Podbrezovej s veľkými plánmi a predstavami. Počul som o bohatom kultúrnom živote v Podbrezovej, o úspechoch hudby najmä v 50-tych rokoch pod vedením kapelníka Ľudovíta Adamčíka. Predsavzal som si prinavrátiť niekdajšiu dobrú úroveň Podbrezovskej dychovky.

Čakala ma náročná práca. V prvom rade bolo potrebné obnoviť a rozšíriť archív. Dnes sa môžeme popýšiť azda najvätším a pomerne moderným archívom v rámci amatérskych dychoviek na Slovensku. V repertoári máme skladby od dôb baroka (J.S.Bach) cez klasicizmus (W.A.Mozart, J.Haydn), skladby s obdobia romantizmu cez klasickú dychovú hudbu až po súčasnosť. Nechýbajú árie z opier (B. Smetana, A.Dvorak, V.Bellini), piesne z opier a muzikálov (E. Kalman, Filoewe, O.Nedbal, F.Lehar, R.Piskacek, R.Friml, J.Kander). Je zastúpená aj moderná a jazzová hudba (G.Miller). Osobitné a čestné miesto v našom repertoári majú skladby slovenských autorov. Skladatelia Dusík, Lieskovský, Pádivý, Glórik, Príbela, Bázlik, Irša, A. Hudec vytvorili množstvo prekrásnych a dobre počúvateľných skladieb. Zvlášť sú nám blízke diela stredoslovenských autorov Gregora Roletzkého a Vojtecha Tatoša. Nevyhýbame sa ani skladbám zahraničným. Hráme najmä z českej dychovkárskej klasiky (Vacek, Waldauf, Poncar, Vejvoda) i moderny (E. Zámečník, J. Pavel, V. Maňas ml.).

V súvislosti s budovaním archívu by som chcel vyzdvihnúť rozsiahlú a nezištnú pomoc pána Miloslava Hlaváčka, kapelníka známej Selčianky, ktorý inštrumentoval množstvo skladieb pre náš orchester. S takýmto repertoárom je naša hudba dnes schopná zostaviť programy pre rôzne účely: výchovné koncerty, promenádne koncerty, slávnostné koncerty, komorné vystúpenia, štátne oslavy, cirkevné akcie, rozlúčky so zosnulými, kultúrne vložky, ...

Ďalším problémom, ktorý bolo treba riešiť bolo omladenie a doplnenie orchestra. Okrem aktivít, ktoré sa pre toto vykonali v samotnom orchestri je vhodné na tomto mieste poďakovať pánovi Ladislavovi Matajovi. Vychovával po niekoľko desaťročí v Mládežníckej dychovej hudbe Strojárni Piesok mladých muzikantov, ktorí v dospelosti - ako zamestnanci Železiarní Podbrezová - našli uplatnenie v Podbrezovskej dychovke. V súčasnosti máme 40 členov a načas je generačný problém zažehnaný.

Významná, najmä pri koncertnej činnosti, je spolupráca so sólistami - spevákmi. Rád spomínam na vystúpenia, kde účinkovali Ing. Mária Niklová, E. Petráš, Oľga Mojžisová. Zuzka Šuňová - Giertlová ostáva verná našej dychovke už po niekoľko rokov. Ostatné dva roky spolupracuje hudba s mažoretkovou a tanečnou skupinou pri ZK OZK, ktorú vedie pán Miroslav Procházka. O spoločné vystúpenia s ňou je veľký záujem.

Členstvo v Združení dychových hudieb Slovenska umožnilo rozšíriť kontakty s vätšinou hudobných skladateľov, dirigentov a pre dychovku zapálenych ľudí. Za vrchol mojej práce v Podbrezovej považujem práve rok 155. výročia hudby, ktoré je zhodou okolností desiatym rokom môjho pôsobenia ako kapelníka v tejto hudbe. Boli sme vyslaní Združením DHS reprezentovať Slovensko na festival do Viedne. Myslím, že sme vysielateľa i viedenské publikum nesklamali.

Zvlášť je pre kapelníka hrejivé, keď si povšimnú jeho prácu v podobe dobrého výkonu orchestra. Tohto roku sme boli ocenení cenou najvysššiou - na návrh Združenia dychových hudieb na Slovensku nám bola udelená "Cena Karola Pádiveho pre rok 1993". Je to naozaj najkrajší dar, ktorý mohla hudba pri svojom výročí získať. Významné ocenenie Slovenského hudobného fondu zaväzuje k udržaniu si dosiahnutej úrovne, čo v súčasných podmienkach nie je jednoduché.

Pri poohliadnutí sa na moje desaťročné pôsobenie v DH Podbrezová chcem predovšetkým vyjadriť svoju úctu a vďaku každému členovi hudby. Tým dnešným, ale aj všetkým, ktorí majú zásluhu na tom, že dychovka v Podbrezovej žije už 155 rokov. Moje poďakovanie patrí aj ich rodinám, pretože tvoria zázemie pre túto ušľachtilú ale mimoriadne náročnú činnosť.

Hudobné teleso, ako je náš orchester, existuje v určitom ekonomickom zázemí. Aj keď sa táto téma nehodí k oslavám, predsa tvorí podstatu existencie akejkoľvek kultúry. Vysoko si vážim a ďakujem vedúcím pracovníkom Železiarní Podbrezová a.s., ZV OZK ako aj pracovníkom ZK OZK, ktorí nepodľahli krátkodobým skratom a dokázali ochrániť dychovku počas nestabilného obdobia. Ich činnosť ocenia určite aj budúcej generácie.

Napokon ďakujem všetkým našim priaznivcom, poslucháčom - proste všetkým, ktorí majú našu dychovku radi. Verím, že Podbrezovská dychova hudba bude rozdávať radosť a dobrú pohodu ešte dalšie storočia.

ZO SPOMIENOK PAMÄTNÍKOV
Jozef Turis

Významné 155 výročie založenia Dychovej hudby Podbrezová je vhodná príležitosť pospomínať si na 42 rokov prežitých s hudbou v Podbrezovej. Ako jedni z najstarších členov súčasnej dychovky si radi spomíname na prvé začiatky nášho pôsobenia v kolektíve. Spadajú do päťdesiatych rokov, keď v Podbrezovej pôsobil a šíril hudobnú kultúru vojenský kapelník Ľudovít Adamčík. Pod jeho vedením v tých časoch boli v Podbrezovej: veľký dychový orchester, sláčikový orchester a popri nich nemenej známy veľký tanečný orchester, ktorý bol preslávený na celom Slovensku. Obsadenie jednotlivých sekcií hudobných nástrojov kvalifikovanými muzikantami umožnilo postupne priberať mladých členov, hlavne z učňovského dorastu. Tí rozšírili rady prevažne v dychovom orchestri, z ktorého sa stalo veľké hudobné teleso. Starostlivosť o dorast bola príkladna. Veď v roku 1954 na oslavách 1. mája účinkovalo v orchestri 60 členov.

Život prinášal hudobníkom rôzne prekážky a problémy. Pretože boli ťažkosti s nácvikmi rozhodlo sa v roku 1955, že sa vybuduje prístavba hudobnej školy. Nová časť sa realizovala aj s kotolňou a bytom pre domovníka. Celá výstavba sa konala svojpomocne s tým, že tam budú priestory pre ubytovanie slobodných muzikantov. Ako to už v živote býva, tento sen trval len do času, kým sa stavba nedokončila. Novostavba potom slúžila na všelico iné, len nie na to, na čo bola muzikantskými rukami stavaná.

Troj - štvorzmenné pracovné zaradenie, muzikantský život, u niektorých už aj rodinné starosti, budovanie hudobnej školy, absolvovanie štúdia na rôznych typoch večerných škol pre zvyšovanie si kvalifikácie - to bol náš mladý život, ktorý sme prežili. Radi na toto obdobie spomíname, pretože patrí medzi obdobia najvätšieho rozmachu hudobného života v Podbrezovej.

Zodpovedným prístupom skúsených muzikantov k svojim povinnostiam v hudobnom telese sa vychovala celá generácia mladých hudobníkov. Tí boli schopní hrať čoraz náročnejšie skladby, ktoré mali veľký ohlas u poslucháčov. Po náhlej smrti Ľudovíta Adamčíka v roku 1964 nastal útlm hudobnej aktivity v Podbrezovej. Od tých čias sa vystriedalo niekoľko kapelníkov. Ostatných desať rokov drží kapelnícke žezlo Peter Zaoral, ktorému sa podarilo obnoviť dávnejšiu slávu Podbrezovskej dychovky.

Podbrezová, Január 1994